Príhoda sa čudná stala,

stará mať ju rozprávala.

Keďže nie je medzi nami,

podelím sa o ňu s Vami.

 

Aby bolo všetkým jasné,

Poviem príbeh formou básne,

lebo moje babičky,

mali rady básničky.

 

I keď som bol  malé decko,

pamätám si skoro všetko.

Ako sa to mohlo stať?

Pochopíte možno snáď.

 

K tomu poviem už len toľko,

pamätám si každé slovko.

Tak že sa nič nepýtajte

a pozorne počúvajte.

 

Bol raz jeden traktorista

jeho brat bol organista.

Do kostola chodil hrať

taký bol ten jeho brat.

 

V okolí  ich všetci znali,

náramne sa podobali.

V povahe však rozdiel zrejmý,

jeden drzý druhý jemný.

 

Jedného sa ľudia báli

a druhého radi mali.

Aj keď boli z jednej hliny,

každý z nich bol celkom iný.

 

Co treba už o nich známe,

o zvyšné sa nestaráme,

takže pekne v pohode,

poďme k našej príhode.

 

Za lesom je veľké pole

a to pole traktor orie.

Za pár minút v šírom poli,

už neorie iba stojí.

 

Traktorista stojí pri ňom

a volá sa Servác Piňón.

Idze z neho kúdoľ dymu,

naražil na tvardú hlinu.

 

Traktor dymí, traktor hučí,

ale hlinu nerozpučí,

lebo hlina vysušená

tvarda ako kus kameňa.

 

Nepadalo celé leto,

zaschnutá je hlina preto.

Nepadalo celú jeseň,

v pivnici nám vyschla pleseň.

 

Bol to roček veľmi suchý,

pokapali šické muchy

a i kopa poľnej zvery,

od sucha mu vyschli pery.

 

Stojí, Piňón  pri traktoru,

pozerá na zemskú kôru.

Kuká, kuká jak je suchá,

od sucha mu kvapka z brucha.

 

To še na ním topí sadlo,

jedno pivko by mu padlo.

Rozbehnul še do karčmičky

na puldeci borovičky.

 

Potom nazad ku traktoru,

bo doorac treba roľu,

ale pohnúc z totu hlinu,

skorej zežre kovadlinu.

 

A tak sebe iba šedne,

vyzerá to dneška biedne.

Škrabe še un za uší,

z traktorem už neruší.

 

Zaše kuká na tu hlinu,

vyštveral še na kabínu.

Šedzi hore na kabíne,

netuší že tam zahyne.

 

Má on ešte smelé plány,

že poorie mnohé lány.

Mnohé lány, mnohé role,

problém robí toto pole.

 

Nie tak pole ako hlina,

hreší preto a preklína.

Problémy on takto rieši,

nadáva a stále hreší.

 

Hrešil v jari hrešil v lece,

ako nikto na tom švece.

Teraz je na orbu čas

a on hreší zas a zas.

 

Hreší slovom hreší činom,

má on zmysel v niečom inom.

Iba jeho vlastné ščesce,

stojí tu na pervým mesce.

 

Mať rád svojho blížneho,

dá še žic i bez teho.

A pomáhac cudzím ľudzom,

kto dnes verí takým bludom.

 

To on ale netuší

jak si škodí na duši,

lebo v jeho hriešnej mysli,

všetky viny dávno vyschli.

 

Nie však preto že sú suchá,

ale že je myseľ hluchá.

Nemá preto potrebu,

obrátiť sa ku nebu.

 

Verí len vo vlastné sily,

čo ho nikdy nezradili.

Ale to je veľký omyl,

ktorý mnohých pyšných zlomil

 

Nevyšli ich smelé plány,

chceli svetu vládnuť samy.

Skončil sa ich slávy beh,

zhynuli jak v jari sneh.

 

Tak je to aj s Piňónom,

ktorý stojí nad hrobom.

Modliť sa a hľadať spásu,

to je preňho strata času.

 

Jeho brat je celkom iný,

modlí sa za jeho viny,

aby jeho duša čierna,

bola aspoň trochu verná.

 

On len šedzí na kabíne,

rozmýšľa o tvardej hline

a po chvíli rozmýšľaňa,

cahalo ho kus do spaňa.

<< pokračovanie >> 

Porozmýšľal ešte chvíľku

a už chrápe ťahá pílku.

Leží Servác nacahnutý,

nevidno len čarné buty.

 

Zaspal hore na kabíne,

zobudzil še po hodzine

a v tej chvíli ako vstal,

už zas hrešil nadával.

 

Hodil zraky priamo hore

a uvidel mrakov more.

Ťahajú sa smerom k nemu,

neunikli jeho vnemu.

 

Nepadalo už sto dni,

keď tu zrazu zahrmí.

Aj mračná sa sťahujú,

veľkú búrku zvestujú.

 

Sú to veľké čierne mraky,

muší to byť zázrak dáky.

Nie zázrak len pokles tlaku,

prvá kvapka kvapla z mraku.

 

A v tej chvíli z medzi mrakov

prirodzene bez zázrakov,

zahrmelo aj blesk šľahol,

traktorista mŕtvy ľahol.

 

Padol z výšky na zem dolu,

krvou kropí suchú roľu

a tá hlina vysušená,

od krvi sa začervená.

 

Červená sa čoraz viacej,

od tej krvi neveriacej

a možno sa zahanbila,

že sa takto pošpinila.

 

Z jeho tela stúpa dym,

neurobí nič už s tým.

Nezmení už život svoj,

bo už skončil žitia boj.

 

Nadával a hrešil fest,

možno to bol boží trest.

Možno mal len šťastia málo,

nikto nevie čo sa stalo.

 

Iba jedno vieme iste,

že svedomie nemal čisté

a možno ho nemal žiadne

lebo srdce to mal chladné.

 

Nebola v ňom štipka citu,

vlastnú ženu vyhnal z bytu.

ublížil aj iným ľudom,

bezstarostne s veľkým kľudom.

 

Žil životom nespútaným,

spokojný so sebou samým.

Nevyužil šancu svoju,

priviesť dušu ku pokoju.

 

Na pokoru na milosť,

do smrti je času dosť.

Ale ten čas rýchlo beží

a on v rakve mŕtvy leží.

 

Pán farár ho pochovali

a tak ľuďom povedali,

žeby sebe príklad brali

a takto sa nechovali.

 

Nesúdia však jeho činy,

to urobí niekto iný,

Lebo toto ako viete,

nemôže nik na tom svete.

 

Rozmýšľajte prosím o tom,

čo urobiť so životom.

Rozmýšľajte kým je čas

o to prosím všetkých Vás.

 

Teraz to už každý vie,

čo povedať príbeh chce.

Nehrešiť a prosiť treba,

požehnané dary z neba.